Beschreibung:

Juhočeská krajina
Rok: okolo 1914-15 Technika: olej na plátne Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 63 x 52 cm Značené: vľavo dole "M. Benka" Ďalšie vlastnosti: K dielu je priložené úradné dobrozdanie k autorstvu obrazu, vyhotovené Mgr. Annou Oláhovou, odbornou pracovníčkou Múzea Martina Benku v Martine. Popis: "Juhočeská krajina" je príkladnou ukážkou ranej tvorby Martina Benku. V poslednej umelcovej monografii koriguje Marian Váross všeobecný i svoj vlastný starší názor, podľa ktorého sa Benkove dotyky so secesiou dajú datovať až obrazovou sériou interiérov slováckych izieb z rokov 1914--1916 a tvrdí, že "podrobnejšie štúdium jeho kresbového materiálu si... vynucuje posunúť začiatkok týchto dotykov do rokov 1911--1912, keď sa Benka v rámci kalvodovského náladového krajinárstva dostal aj k typicky secesnému akcentovaniu krajinárskej nálady, teda k jej presahom do elegizmu až sentimentalizmu". Budeme ešte radikálnejší ako Váross, ktorý tento príklon k secesii vzťahuje len na vtedajšiu Benkovu kresbu a podľa neho jej už niet v obrazoch, v ktorých sa "secesnosť mení na sotva citeľný dekoratívny prízvuk, sprevádzajúci iné dominantné tóny". Podľa nás sú prvé Benkove maliarsky náročnejšie olejomaľby (Tôňa, okolo 1913; Štúdia smrekového lesa, 1913; Juhomoravská krajina -- Rohatec, 1913--1914; Krajina s rybníkom, okolo 1914) ovplyvnené práve stredoeurópskym secesným variantom impresionizmu. V čase, keď Benka postupne ustaľoval svoj autorský štýl, bolo stredoeurópske maliarstvo zachvátené štýlovou i myšlienkovou rôznorodosťou. To síce sťažovalo orientáciu maliarskeho začiatočníka, ale zároveň i rozširovalo možnosti podnetov. Nejasné rozloženie dobových maliarskych kánonov zapôsobilo i na mladého Benku, na jeho váhavé, v mnohom kompromisné hľadania "národného". V každom prípade, Benkove rané maľby objektívne svedčia, že celkom programovo a bez viditeľnejšieho zakolísania pokračoval v ceste, ktorú mu vytýčil jeho učiteľ Alois Kalvoda Navyše - ako jediný zo slovenských maliarov prvej modernistickej generácie pochopil a v podstate bez zmeny prevzal Úprkove secesné, dekorativizujúce prehodnotenie tradičného luministického plenéru.