Beschreibung:

Ohlasy jari, hôr a salašov slovenských
Rok: 1950 Technika: kresba mäkkou ceruzou, štetcom, akvarelom na papieri dublovanom na kartóne Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 51 x 83 cm Značené: Značené vľavo dole „M. Benka“ Popis: Mnohofigurálna kompozícia Martina Benku „Ohlasy jari, hôr a salašov slovenských“ je vynikajúcim dokladom podoby Benkovej maľby štyridsiatych a začiatku päťdesiatych rokov. Práve ona sa stala poznávacím znakom Benkovej umeleckej filozofie - poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa. Práve na takýto mýtotvorný zmysel Benkovho elementárneho prínosu nepriamo poukázala svojho času Ľudmila Peterajová: „V rozhodujúcej chvíli národa, pre ktorý svitalo konečne ráno, bolo dôležité, ktorou cestou sa na križovatke dejín pustí. Pre slovenský národ to znamenalo voľbu tváre, psychofyzickej podoby, v ktorej vstúpilo na kolbište svetových dejín... Preto bolo dôležité, že aspoň maliarstvo vytvorilo typ slovenského človeka. V tvorbe Martina Benku národ spoznal svoju tvár, svoju typickú podobu, zvýraznenú, umocnenú monumentalizujúcim pátosom a predchnutú silou charakteru a vôle v zápase s krásnou, no nežičlivou prírodou a s odvekou biedou. Symbolické vyznenie Benkovho diela stmelilo predstavy ľudu o sebe a dalo im hmatateľnú tvárnosť". Národný mýtus v podobe, akú jej dal Benka vo svojich vrcholných dielach mal v dejinách našej moderny zvláštnu rezistenciu. Výrazné a výnimočné maliarske osobnosti sa k nemu stavali so zvláštnou opatrnosťou. Čerpali síce z podobných duchovných zdrojov, nechceli sa však zmieriť s jeho tradičnou maliarskou interpretáciou. V každom prípade však svoj variant národnej romantiky riešili v jej posune do protikladu tradičné--moderné, prenášali celý problém z roviny nacionalistických ideí do sveta vnútorných maliarskych zákonitostí. V tejto súvislosti si treba zvlášť ujasniť, z akých mimovýtvarných zdrojov vlastne Benka čerpal konkrétne obrazové prvky svojej slovenskej utópie: "Ak sa dívame na Benkovo maliarske dielo, zisťujeme, že preň bola rozhodujúcejším inšpiračným prameňom slovesná a hudobná podoba ľudovej obraznosti než, povedzme, u Ľuda Fullu, ktorý už vychádzal v podstatne väčšej miere z výtvarnej podoby ľudovej obraznosti... S istou dávkou zjednodušenia možno povedať, že z Benkovho spojiva s ľudovou tradíciou, najmä prostredníctvom folkloristických prejavov, nepriamo vyplýva metaforickosť a alegorickosť jeho výtvarného prejavu. Obsahy a formy umeleckej tvorivosti ľudu nespodobuje, ale prehodnocuje a typizuje do krajinársko-figurálnych obrazov, ktoré majú zmysel ako reálne symboly a alegórie vybraných myšlienok a pojmov."(Marian Váross).