Beschreibung:

Žatva pod Bradlom
Rok: okolo 1935 Technika: olej na kartóne Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 65 x 48 cm Značené: vľavo dole "M. Benka" Popis: "Žatva pod Bradlom" je skvelou ukážkou vrocholného obdobia tvorby Martina Benku okolo polovice 30. rokov 20. storočia. Vtedy precizoval "heroicko-monumentalizačnú štylizáciu "života a mýtov rodnej zeme". Tieto úsilia majú počiatok v dvadsiatych rokoch, kedy sa ustaľuje umelcova nezameniteľná farebná arabeska, tvarová a kompozičná štylizácia, ale najmä príznačná rukopisná kaligrafia (Benka štetcom vždy viac kreslil ako maľoval) rodiaca sa už niekedy v rokoch 1910--1911 a definitívne sa ustaľujúca v miloňovickom období. Pretrvala a do istej miery protirečila zámerom vrcholnej tvorby období rokov 1921--1927 a 1931--1934 a končila v manierizme maľby rokov štyridsiatych. V každom prípade sa stala poznávacím znakom Benkovej umeleckej filozofie -- práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa. Práve na takýto mýtvorný zmysel Benkovho elementárneho prínos nepriamo poukázala svojho času Ľudmila Peterajová: "V rozhodujúcej chvíli národa, pre ktorý svitalo konečne ráno bolo dôležité, ktorou cestou sa na križovatke dejín pustí. Pre slovenský národ to znamenalo voľbu "tváre", psychofyzickej podoby, v ktorej vstúpilo na kolbište svetových dejín... Preto bolo dôležité, že aspoň maliarstvo vytvorilo typ slovenského človeka. V tvorbe Martina Benku národ spoznal svoju tvár, svoju typickú podobu, zvýraznenú, umocnenú monumentalizujúcim pátosom a predchnutú silou charakteru a vôle v zápase s krásnou, no nežičlivou prírodou a s odvekou biedou. Symbolické vyznenie Benkovho diela stmelilo predstavy ľudu o sebe a dalo im hmatateľnú tvárnosť".